.Israel

and sometimes we fall in love with places

Úprimne. Doposiaľ som sa na žiadnu inú svoju cestu netešila tak veľmi ako tam. Veď toľko mi o svojej krajine rozprávali. A hovorili, že musím prísť. Že Izrael je nádherná krajina. A že sa mi bude iste veľmi páčiť.

Tel Aviv

Tel Aviv literally broke my heart. Tu sme bývali, prejedali sa, vozili sa na kolobežkách, počúvali vlny udierajúce o skaly. Tel Aviv je mestom 24/7. Nespí, nezhasína, neutícha. Nádherné piesočnaté pláže ako napr. Hilton beach, Banana beach, Gordon Beach, úžasná promenáda pozdĺž pobrežia, nádherná starobylá časť Yafo. Príjemne hlučný, farebný a až hriešne chutný Carmel Market, kde mi najviac ulahodilia výborná pistáciová baklava. Na Tel Avive sa mi páči, okrem toho, že ho proste od prvej chvíle zbožňujem, aj to, že je takým tým malým veľkým mestom. Ako napr. Praha, ale pritom trochu pripomína “do výšky sa škrabúci” Dubai. Milujem mestá, ktoré si viem prejsť na pešo, kolobežke či biku. K tomu si predstavte šum Stredozemného mora, surfistov v jeho vlnách, odbíjanie matktovej loptičky na slnkom zaliatej pláži. V deň odletu ma museli odtiaľ doslova naložiť do taxíka a odviesť. Nechcela som. Nehcela som odísť!

Jerusalem

Musím sa priznať, že od návštevy Jeruzalema, stále a neustále premýšľam nad tým ako ho popísať slovami.  Tel Aviv mi pripomína niekoľko iných miest. Jerusalem nie. Nebola som všade, ale neverím, že existuje jemu podobné miesto.

Našu prechádku sme začali vstupom do hradbami obklopeného starého mesta, pokračovali sme k Múru nárekov. Potom sa naše nohy prešli jednotlivými zastaveniami krížovej cesty až na Golgotu a do Chrámu Božieho hrobu. Za hradbami sme si nenechali ujsť Getsemanskú záhradu a napokon sme si vybehli po západ slnka na Olivovú horu. A tam. Ak by tam bolo možné od rána do večera “len byť ” a darovať očiam tamojší výhľad, netrebalo by mi ani jesť, piť či spať.

Nazareth

Prvé čo ma prekvapilo bola takmer samá arabčina a to všade navôkol. Dovtedy som nevedela, že prevažnú časť obyvatyteľstva tu tvoria Arabi. Auto sme zaparkovali a bez akéhokoľvek vopred pripraveného plánu sme zamierili uličkami mesta. Google povedal, ktoré kostoly a miesta sú must a zvyšok som si fotila domy, ulice a ulice a domy (kto už so mnou niekde bol, vie, že večer si nebude cítiť nohy). Napokon sme si v centre kúpili večeru a zjedli ju pri Máriinej studni počúvajúc spev mladých, ktorí si tu rozložili nástroje a okoloidúcim či posedávajúcim spríjemňovali ku koncu sa schyľujúci deň.

Mŕtve more

Nie je ani more, keďže nemá odtok a nikde sa teda nevlieva. Jazero, ktorého doslovný preklad z originálu nie je “mŕtve”, ale “slané more”. Páči sa mi výrok, že obsahuje viac soli ako vody. A čo prvé sme urobili, keď sme s k nemu dostali? Zobuli sa a utekali do vody. Nie. “Napili sme sa”, lepšie povedané ochutnali sme. A poviem Vám je ozaj ozaj ozaj slané.  Na brehu soľ skryštalizovaná do množstva zaujímavých tvarov a k tomu svetoznáme blato s liečivými účinkami. V ten deň nebolo tak teplo, ale prečo iné ako natrieť sa od hlavy až po päty a následne sa v ňom vykúpať by som tam išla? A bolo to super! A to aj za cenu drkotajúcich sa zubov a začudovaných pohľadov, keď som večer za zlého počasie zakrytá uterákom a v žabkách prechádzala ulicami Tel Avivu. 😀 Fotky sú fotky. Čo Vám poviem.

Doprava

Určite by som mala spomenúť pri ceste do Izraela známe letiskové výsluchy. Mnoho ľudí kvôli nim radšej cestuje so sprievodcom. Je pravdou, že na letisku v Izraeli sú iné móresy, ale až taký big deal to nie je. Na letisko treba prísť nie 2 ale 3 hodiny vopred, pripraviť sa na tisíce turistov a otázky rôzneho typu.

Po pristáti som sa asi 10 minút rozprávala s veľmi milou pani pri okienku. Snažila som si nerobiť žarty ako zvyčajne, ale keď sa ma už začínala pýtať úplné podrobnosti, vravím jej či nechce rovno nadiktovať adresu, kde budeme bývať. Cestou späť som už presne vedela čo sa ma budú pýtať a za to veľmi pekne ďakujem všetkým, ktorí ma na to počas pobytu v Izraeli upozornili. Podľa mňa to nie je nič hrozné, ak viete dobre hebrejsky. 😀 Avšak počula a čítala som aj viaceré negatívne skúsenosti. Mne sa však osobne náš letiskový prí(e)beh páčil, a to aj vďaka krásnej príletovej hale, ktorá turistu po vytúpení z lietadla na Ben Gurion privíta.

 A ako sme sa po Izraeli pohybovali? Tel Aviv máme zjazdený na kolobežke. Na zvyšné miesta sme si na pár dní požičali auto. Cesty sú moderné a všade sa dá dostať veľmi rýchlo a bez menších problémov. Horšie to bolo každý večer s parkovaním. V Tel Avive totiž nie je metro a je tam teda príliš veľa áut a prílíš málo parkovacích miest. My sme mali mať k ubytku aj parkovacie miesto, avšak… z ich strany došlo k nedorozumeniu.

Jedlo

Milujem hummus aj falafel. Hádajte teda, čo som jedla takmer každý deň na obed?! Ďatle, halva, baklava a všetko tak sladko sladké až ma boleli aj zuby, ktoré už ani nemám.

Nedávno som čítala knihu od Viktora Frankla, psychológa, ktorý prežil viaceré koncentračné tábory. V jednej časti píše, že naše skúsenosti a zážitky sú to jediné v živote, ktoré nám nikto nikdy nezoberie a to či už sú dobré alebo zlé. Formujú z nás “nás”.

Čím viac cestujem, tým viac si uvedomujem koľko nádherných miest je na svete. Ako je každé niečím či niekým iné. Inak  vyzerá, vonia i chutí. Pred pár rokmi som mala tendenciu hovoriť o miestach. ktoré som navštívila v superlatívoch. Za posledných šesť mesiacov som navštívila Bali, Nórsko, Izrael aj Španielsko. A všade je najkrajšie! Najkrajšie tým ich vlastným spôsobom.

ale Svätá Zem?! nájdi viac spiritual place♡

Getsemanská záhrada

Tel Aviv

Tel Aviv